Kto je náš "Naj" učiteľ?

Kto je náš najväčší učiteľ?

Za život môžeme stretnúť mnoho učiteľov. Cez klasických školských, duchovných, ale tí, ktorí Vás potiahnu do samotnej hĺbky seba sama, sú samozrejme naše deti.

To, že si deti svojich rodičov vyberajú je dnes už fakt, ktorý je dokázaný cez rôzne terapie.

Duša si vyberá rodinu do ktorej sa narodí. Veľmi často sa stáva, že naše deti už poznáme z minulých životov. Niektoré deti sa dokonca dokážu rozpamätať. Pamätajú si predchádzajúci život a prečo sa narodili konkrétnym rodičom.

Prečo to píšem? Niekto môže dostať lekciu skrz vlastné dieťa, čo bol aj prípad mojej klientky.

Lenke sa narodila jediná vytúžená dcéra a dáva jej celú lásku sveta. Dávala jej to najlepšie zo seba. Klientku vnímam ako studnicu lásky a nekonečnej trpezlivosti.

Dcéra rástla a všetko sa zdalo do určitého veku v poriadku. Vzťah medzi matkou a dieťaťom bol harmonický. Dieťa nastúpilo do školy a matka začala vnímať väčšie útoky na svoju osobu. Skoro každá konverzácia skončila konfliktom, vzájomným nepochopením a neschopnosť nájsť spoločné riešenie. Vníma, že nech robí čokoľvek, nie je možné nájsť vzájomnú zhodu. Má pocit, že ju vlastná dcéra nenávidí, odmieta objatie, komunikáciu, nerobí jej dobre prítomnosť matky.

Z milujúceho dieťaťa sa časom stáva bojovník proti matke, ktorý rastie vekom.

Lenka má pocit, že zlyhala, že nezvládla materskú rolu....hľadá chybu v sebe...

V tejto chvíli by možno niekoho napadlo, že za to môžu rodičia, výchova, atď...

Čo ak je ale všetko inak než si myslíme, inak než je vidieť na prvý pohľad? Čo keď pravda siaha ďalej a má hlbšiu súvislosť?

V poly klientky sa ukázala rozdielnosť celého vnímania dcéry a matky. Úplný protipól. V poly klientky bolo povedané, že dieťa prichádza ako lekcia, aby sa matka zakotvila, zastabilizovala.

Pre človeka, ktorý miluje svoje dieťa viac ako svoj život, môže ísť o tú najväčšiu životnú skúšku. Hlavne, ak ako rodič robíte všetko čo je vo vašich silách, ale spätnou väzbou dostávate nelásku. S pochopením/s precítením situácie sa samozrejme celý systém človeka zmení. V tomto prípade išlo o uvedomenie Lenky, že aj keď s dcérou nemá dobrý vzťah je dobrý človek. Ak do výchovy dáva lásku, je dobrý rodič aj keď dcéra má iný názor. Cez to všetko, že dcéra spochybňuje matku... Lenka nachádza vo svojom poly miesto, kde sa zakotvuje a cíti sa konečne pevná. Prestáva sa spochybňovať že je dobrým človekom, dobrou matkou.

A čo bude ďalej so vzťahom Lenky a jej dcéry? To samozrejme uvidíme neskôr ako sa systém zmení. To nedokážem predvídať a ani nechcem. Ale už teraz môžem povedať, že samotné uvedomenie celej situácie (že ide o lekciu zo strany dcéry) vnieslo Lenke do celej situácie veľké uvoľnenie.

Na záver sa opäť potvrdzuje, že deti sú naším zrkadlom, zrkadlom nespracovaných vlastností, pochybností a našich najhlbších nevedomých procesov.